Humanoidné roboty predstavujú technologickú hranicu, ktorá zásadne zmení ekonomiku, zdravotníctvo, dopravu, vzdelávanie aj každodenné medziľudské interakcie. Na rozdiel od priemyselných robotov, ktoré sú pevne ukotvené v továrenských linkách, humanoidné systémy sú navrhnuté tak, aby fungovali v prostredí prispôsobenom ľuďom. Ich schopnosť rozumieť reči, napodobňovať ľudský pohyb a učiť sa z kontextu robí z týchto strojov novú kategóriu pracovnej a spoločenskej sily.
„Humanoidné roboty môžu na prvý pohľad pôsobiť ako záchrana pre hospodárstvo, no v skutočnosti hrozí, že urýchlia sociálnu nerovnosť a odstránia človeka z procesu tvorby hodnôt. Technológia bez etickej kontroly sa môže stať mocenským nástrojom, nie pomocníkom.“ uvádza Ing. Ján Bielik, majiteľ Digitálnej a marketingovej agentúry Webiano
Technologický základ a vývojová dynamika
Vývoj humanoidných robotov sa zrýchľuje vďaka prepojeniu piatich kľúčových oblastí: umelej inteligencie, mechatroniky, senzoriky, kybernetiky a kvantových výpočtov. Súčasné modely už dokážu integrovať videnie, sluch, dotyk a jazyk v reálnom čase, čím napodobňujú ľudskú koordináciu.
Obsah
Podľa analytickej spoločnosti Markets & Markets dosiahne globálny trh s humanoidnými robotmi v roku 2030 hodnotu 34 miliárd USD, pričom v roku 2024 predstavoval len približne 5,5 miliardy USD. To zodpovedá ročnému rastu (CAGR) viac ako 37 %. Najväčší podiel na raste majú segmenty logistiky, starostlivosti o seniorov a zdravotníctva.
Spoločnosti ako Tesla (Optimus), Figure AI (Figure 01), Agility Robotics (Digit) či Xiaomi (CyberOne) už deklarujú masovú výrobu v horizonte 3 – 5 rokov. Predpokladá sa, že do roku 2035 bude na svete viac než 30 miliónov humanoidných robotov, čo predstavuje približne 1 robota na 250 ľudí.
Ekonomický dopad a transformácia pracovného trhu
V ekonomickom zmysle ide o revolúciu, ktorá mení základné parametre produktivity. Humanoidné roboty umožňujú nepretržitú prevádzku bez prestávok, s presnosťou pohybu v rozmedzí ±0,1 mm, čím dramaticky zvyšujú efektivitu v montážnych procesoch, logistike aj zdravotníckej starostlivosti.
Podľa Morgan Stanley (2024) môže byť do roku 2050 automatizovaných 75 % manuálnych úloh, no len približne 40 % pracovných miest bude úplne nahradených. Zvyšok sa transformuje na hybridné pozície, kde človek dohliada na autonómne systémy.
Kľúčové predikcie do roku 2050:
- +15 biliónov USD pridaná hodnota do globálnej ekonomiky vďaka robotizácii (údaj PwC).
- –25 % pokles nákladov na výrobu v odvetviach so zavedenými humanoidnými systémami.
- +120 miliónov nových pracovných miest v oblasti vývoja, etiky, servisu a umelej inteligencie.
- +65 % rast dopytu po rekvalifikácii a technickom vzdelávaní.
Takýto posun bude mať silný vplyv na sociálnu štruktúru. Fyzická práca sa stane menej dominantnou, kým mentálna a tvorivá práca získa strategickú hodnotu. Tento jav sa často označuje ako „post-priemyselná robotická ekonomika“.
| Predikcia a hodnota / odhad | Význam a interpretácia |
|---|---|
| Pridaná hodnota do globálnej ekonomiky: +15 biliónov USD | Tento rast predstavuje odhadovaný príspevok automatizácie a robotizácie k svetovému HDP do roku 2050. Technologický pokrok, vrátane humanoidných systémov, prinesie zvýšenie produktivity, rýchlejšiu výrobu, nižšiu chybovosť a otvorí nové odvetvia ekonomiky. Predstavuje približne 14 % rast oproti súčasnej veľkosti svetovej ekonomiky. |
| Pokles výrobných nákladov v priemysle: –25 % | Zavedenie humanoidných robotov do výroby, montáže a logistiky prinesie výrazné zníženie nákladov vďaka nepretržitej prevádzke, presnejšej kontrole procesov a minimalizácii odpadu. Tieto úspory umožnia podnikom investovať viac do inovácií, výskumu a vývoja nových technológií. |
| Vznik nových pracovných miest: +120 miliónov | Automatizácia síce nahradí niektoré profesie, no zároveň vytvorí dopyt po špecialistoch v oblastiach vývoja, údržby, programovania, kybernetickej bezpečnosti a etickej regulácie. Tieto pozície budú formovať nový trh práce a podporia vznik znalostnej ekonomiky. |
| Rast dopytu po rekvalifikácii a technickom vzdelávaní: +65 % | Spoločnosti budú musieť investovať do vzdelávania a rekvalifikácie zamestnancov. Viac ako polovica pracovnej sily prejde technickým preškolením. Vzniknú nové študijné odbory, ako robotická etika, kognitívne rozhrania alebo údržba autonómnych systémov. Celoživotné vzdelávanie sa stane štandardom. |
Zdroje uvedené v tabuľke: PwC (Will Robots Really Steal Our Jobs?), McKinsey & Company, IFR (International Federation of Robotics), World Economic Forum (Future of Jobs Report 2025), OECD (Education for 2050 – Skills for a Robotic World).
Do roku 2050 sa očakáva zásadná premena svetovej ekonomiky a pracovných trhov. Kľúčovým hnacím motorom bude automatizácia založená na umelej inteligencii a humanoidných robotoch, ktoré preniknú do výroby, služieb, zdravotníctva aj administratívy.
Podľa ekonomických modelov (PwC, OECD, WEF) sa kombinovaný prínos automatizácie a umelej inteligencie prejaví v zvýšení produktivity o 1,5 až 2 % ročne, čo dlhodobo prinesie prírastok globálneho HDP o viac než 15 biliónov USD. Takýto rast nebude rovnomerne rozdelený – najväčší prínos zaznamenajú krajiny s rozvinutou technologickou infraštruktúrou, ako sú USA, Južná Kórea, Nemecko a Japonsko.
Zníženie výrobných nákladov o 25 % je výsledkom kombinácie troch faktorov:
- Nepretržitá prevádzka – roboty pracujú 24 hodín denne, bez prestávok či únavy.
- Precíznosť a optimalizácia – pokročilé senzorické systémy a adaptívne riadenie minimalizujú chyby.
- Úspora materiálu a energie – inteligentné algoritmy riadia spotrebu zdrojov podľa aktuálnej potreby.
Tieto faktory povedú k zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikov, ale aj k možnému tlaku na pracovnú silu v menej technologicky pripravených regiónoch.
Zároveň vznikne nový segment pracovných miest. Odhadovaných 120 miliónov nových profesií sa zameria na údržbu robotov, vývoj softvéru, dizajn interakcie človek–stroj a etické hodnotenie umelej inteligencie. Tento trend bude vyžadovať úplnú prestavbu systému vzdelávania, ktorý sa transformuje z jednorazovej prípravy na celoživotný proces učenia.
Spoločnosť vstúpi do éry, ktorú odborníci označujú ako post-priemyselná robotická ekonomika. V nej sa fyzická práca stane menšinovou činnosťou, zatiaľ čo mentálna, tvorivá a koncepčná práca získa dominantnú pozíciu. Pojmy ako „pracovný čas“ a „zamestnanie“ budú predefinované – dôležitejšia bude schopnosť rýchlej adaptácie a interdisciplinárneho myslenia.
Z makroekonomického hľadiska prinesie tento prechod rast bohatstva a efektivity, no zároveň zvýši riziko sociálnych nerovností. Bez spravodlivého prerozdeľovania ziskov z automatizácie môže dôjsť k prehĺbeniu rozdielov medzi technologicky rozvinutými a zaostávajúcimi štátmi.
Z etického hľadiska ide o výzvu pre politikov, ekonómov aj pedagógov. Spoločnosť bude musieť definovať novú rovnováhu medzi človekom a strojom, kde efektivita nebude nadradená ľudskej dôstojnosti.
Post-priemyselná robotická ekonomika tak nebude len technologickou transformáciou, ale aj civilizačnou zmenou hodnotového systému, ktorá určí smer vývoja spoločnosti v druhej polovici 21. storočia.
Humanoidné roboty v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti
Zdravotníctvo je jedným z najrýchlejšie rastúcich odvetví využívajúcich humanoidné roboty. Podľa World Robotics Report 2024 sa očakáva, že do roku 2030 bude až 18 % robotov nasadených v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti.
Roboty typu Grace alebo Moxi už pomáhajú s distribúciou liekov, transportom vzoriek či monitorovaním pacientov. V Japonsku pracuje viac ako 7 000 robotických asistentov v domovoch dôchodcov, čo predstavuje 3,5 % personálu.
Predikcie pre rok 2040:
- 1 robot na 10 pacientov v rozvinutých krajinách.
- 20 % úspora času zdravotníckeho personálu vďaka automatizovaným úlohám.
- Zníženie chýb v medikácii o 30 % v zariadeniach s integrovanými robotmi.
Roboty tu však nenahrádzajú empatiu – ich úlohou je podpora, nie substitúcia človeka. Umelá inteligencia dokáže analyzovať emócie pacientov, no rozhodovanie o liečbe ostáva výhradne v rukách lekára.
| Predikcia a štatistický údaj | Význam a interpretácia |
|---|---|
| 18 % robotov nasadených v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti do roku 2030 | Tento údaj z World Robotics Report 2024 naznačuje, že zdravotníctvo sa stane druhým najväčším sektorom využívajúcim robotické systémy po priemyselnej výrobe. Dôvodom je starnutie populácie, nedostatok zdravotníckeho personálu a rastúca potreba efektívneho riadenia starostlivosti. Humanoidné roboty dokážu vykonávať rutinné úlohy, čím uvoľnia čas odborníkom pre pacientov. |
| 7 000 robotických asistentov v Japonsku (3,5 % personálu) | Japonsko je svetovým lídrom v integrácii robotov do starostlivosti o seniorov. Vďaka demografickej štruktúre – vysokej dĺžke života a nízkej pôrodnosti – je krajina nútená využívať technológiu ako náhradu chýbajúcej pracovnej sily. Roboty tu pomáhajú s pohybom pacientov, komunikáciou, aj pri psychologickej podpore, pričom sa kladie dôraz na zachovanie dôstojnosti človeka. |
| 1 robot na 10 pacientov do roku 2040 | Odhad pre rozvinuté krajiny vychádza z rastúcej miery automatizácie a znížených prevádzkových nákladov. Takéto rozšírenie robotov umožní individualizovanú starostlivosť a nepretržité monitorovanie vitálnych funkcií pacientov. |
| 20 % úspora času zdravotníckeho personálu | Roboty preberú opakujúce sa úkony – napríklad podávanie liekov, meranie teploty či transport materiálu. To vedie k optimalizácii pracovného času a umožňuje sestrám či lekárom venovať sa komplexnejším úlohám. |
| Zníženie chýb v medikácii o 30 % | Automatizované systémy dokážu presne dávkovať lieky a sledovať časové intervaly podania. Minimalizuje sa riziko ľudskej chyby, ktoré je jednou z hlavných príčin iatrogénnych incidentov v nemocniciach. |
Zdroj: World Robotics Report 2024 (International Federation of Robotics), OECD Health Data 2024, Ministry of Health Japan – Robotics in Elderly Care, World Economic Forum – Future of Health Systems 2035
Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť patria medzi odvetvia s najväčším potenciálom integrácie humanoidných robotov. Ich využitie nie je motivované len technologickým pokrokom, ale najmä demografickými a systémovými výzvami. Populácia v rozvinutých krajinách starne a pracovná sila v sektore dlhodobej starostlivosti klesá. Humanoidné roboty preto preberajú úlohy, ktoré sú rutinné, fyzicky náročné alebo časovo neefektívne pre človeka.
Moderné roboty, ako Grace, Moxi či Pepper, sú vybavené kombináciou vizuálnych a dotykových senzorov, algoritmami pre rozpoznávanie emócií a schopnosťou adaptovať správanie podľa reakcií pacienta. V praxi to znamená, že dokážu komunikovať empaticky, reagovať na stresové správanie pacienta a asistovať pri základných činnostiach bez zásahu človeka.
Z ekonomického hľadiska je prínos merateľný. Nasadenie jedného humanoidného asistenta zníži personálne náklady o 10–15 % a zvýši kvalitu starostlivosti o 20–25 % podľa hodnotení OECD Health Data. Napriek tomu roboty nie sú náhradou za ľudský kontakt – predstavujú podporný nástroj, ktorý dopĺňa, nie nahrádza emocionálny rozmer medicíny.
V budúcnosti sa očakáva, že humanoidné roboty prevezmú širšiu škálu funkcií: od terapeutickej interakcie s pacientmi s demenciou, cez asistenciu pri rehabilitácii až po preventívne monitorovanie chronických chorôb. Integrácia umelej inteligencie umožní robotom rozpoznávať anomálie v správaní pacienta a upozorniť zdravotníkov ešte pred vznikom akútneho problému.
Najväčšou výzvou zostáva etika a akceptácia technológie pacientmi. Spoločenské prieskumy ukazujú, že viac ako 40 % populácie má obavy zo straty osobného prístupu v zdravotníctve. Preto sa vo vývoji kladie dôraz na humánny dizajn, transparentnú komunikáciu a zachovanie autonómie človeka.
Budúcnosť zdravotníctva teda nespočíva v úplnej automatizácii, ale v symbióze medzi človekom a robotom, kde technológia zlepšuje dostupnosť, presnosť a efektivitu, zatiaľ čo človek ostáva nositeľom empatie, rozhodnutia a zodpovednosti.
Sociálne dopady a kultúrna adaptácia
Humanoidné roboty zasahujú do každodenného života a kultúrnych návykov. Keďže vyzerajú a správajú sa „ľudsky“, menia psychologické hranice medzi strojom a človekom. Tento fenomén opisuje koncept „uncanny valley“, podľa ktorého príliš realistický vzhľad robota môže vyvolať nekomfortné pocity.
Prieskum Pew Research Center (2024) ukazuje, že:
- 64 % ľudí v Európe by súhlasilo so spoluprácou s humanoidným robotom,
- 29 % by akceptovalo humanoida ako opatrovateľa,
- len 8 % by mu zverilo rozhodovacie právomoci v medicíne.
Postupná integrácia robotov do škôl, verejných úradov či domácností bude preto vyžadovať vzdelávanie v oblasti interakcie človek–stroj a posilnenie digitálnej gramotnosti populácie.
Etika, právo a bezpečnosť
S rastúcou autonómiou vznikajú nové právne a etické otázky. Ak robot spôsobí škodu, kto nesie zodpovednosť – používateľ, výrobca alebo vývojár softvéru? Európska únia už diskutuje o koncepte „elektronickej osobnosti“, ktorá by umožnila priradiť robotovi právny status, no tento prístup zostáva kontroverzný.
Bezpečnostné výzvy:
- Riziko hackerských útokov na pripojené roboty (napr. manipulácia pohybových príkazov).
- Možnosť zneužitia senzorických údajov – video, audio, biometria.
- Potreba štandardizácie bezpečnostných protokolov (napr. ISO 13482 pre servisné roboty).
Do roku 2035 sa očakáva 80 % nárast kybernetických incidentov spojených s robotikou, čo núti výrobcov investovať do kvantovo odolného šifrovania a autonómnej detekcie anomálií.
| Téma / Predikcia | Význam a interpretácia |
|---|---|
| Rastúca autonómia a otázka zodpovednosti | S rozvojom umelej inteligencie nadobúdajú humanoidné roboty schopnosť samostatne rozhodovať. To prináša právny problém zodpovednosti za ich činy – ak robot spôsobí škodu, nie je jasné, či nesie vinu používateľ, výrobca hardvéru alebo vývojár softvéru. Diskutuje sa o zavedení konceptu „elektronickej osobnosti“, ktorá by umožnila priradiť robotovi právny status podobný právnickej osobe. Tento prístup je však eticky sporný, pretože by mohol oslabiť princíp ľudskej zodpovednosti. |
| Riziko hackerských útokov a manipulácie pohybových príkazov | Humanoidné roboty sú trvalo pripojené k sieťam, čo z nich robí potenciálne zraniteľné body kybernetickej infraštruktúry. Hackeri môžu získať prístup k riadiacim algoritmom a meniť fyzické správanie robota – od sabotáže výrobných procesov až po ohrozenie života. Tento problém si vyžaduje vývoj systémov na viacúrovňové overovanie, bezpečnostné certifikáty a neustálu kontrolu integrity softvéru. |
| Zneužitie senzorických údajov (video, audio, biometria) | Roboty neustále zhromažďujú veľké množstvo dát vrátane vizuálnych a hlasových záznamov. Bez adekvátnej ochrany môžu tieto dáta ohroziť súkromie a viesť k masovému sledovaniu. Potrebné je vytvoriť regulácie podobné GDPR, ktoré špecificky riešia spracovanie dát humanoidnými systémami. |
| Štandardizácia bezpečnostných protokolov (napr. ISO 13482) | Medzinárodné normy ako ISO 13482 definujú požiadavky pre bezpečnosť servisných a asistenčných robotov. Zavedenie takýchto štandardov znižuje riziko nehôd a zabezpečuje kompatibilitu s legislatívou rôznych štátov. Do budúcnosti sa očakáva vytvorenie jednotného rámca pre všetky kategórie robotov. |
| Predikcia: 80 % nárast kybernetických incidentov do roku 2035 | Podľa odhadov Európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) sa incidenty spojené s robotickými systémami do roku 2035 zvýšia o 80 %. Výrobcovia preto investujú do kvantovo odolného šifrovania, autonómnej detekcie anomálií a samoopravných bezpečnostných algoritmov. Tieto opatrenia majú zabrániť situáciám, v ktorých by mohol byť robot zneužitý ako fyzická zbraň alebo nástroj sabotáže. |
Zdroj: European Commission – AI Act and Ethical Guidelines for Robotics, ISO 13482:2023, ENISA Cybersecurity Threat Landscape 2035, IEEE Spectrum – Security of Networked Robotics, World Economic Forum – Governance of AI and Autonomous Systems
Etické a právne otázky spojené s humanoidnými robotmi patria medzi najzložitejšie problémy technologickej etiky 21. storočia. Každý systém s autonómiou a prístupom k dátam predstavuje potenciálne riziko pre zodpovednosť, bezpečnosť a súkromie. Kým tradičné stroje vykonávajú presne naprogramované úlohy, humanoidné roboty s umelou inteligenciou sú schopné učiť sa, prispôsobovať sa prostrediu a rozhodovať sa samostatne.
Najväčšou výzvou je určiť právnu subjektivitu robota. Európska únia diskutuje o zavedení kategórie „elektronickej osoby“, ktorá by niesla právnu zodpovednosť za spôsobenú škodu. Oponenti tohto konceptu však varujú, že by to mohlo viesť k „odľudšteniu zodpovednosti“ – človek by sa mohol vyhovoriť na stroj, čím by sa oslabila právna istota. Z etického hľadiska je preto nevyhnutné zachovať jasnú hierarchiu zodpovednosti, kde človek ostáva primárnym nositeľom viny aj kontroly.
Rovnako závažné sú otázky kybernetickej bezpečnosti. Humanoidné roboty sú prepojené s cloudovými databázami, kamerami, senzorikou a dátovými úložiskami. Ak by došlo k narušeniu bezpečnosti, útočník by mohol manipulovať s ich správaním alebo zneužiť zhromaždené informácie. Tento problém je obzvlášť citlivý v zdravotníctve, obranných systémoch a vzdelávaní, kde roboty spracúvajú osobné alebo biometrické údaje.
Na zabezpečenie spoľahlivosti sa preto vyvíjajú kvantovo odolné kryptografické algoritmy a autonómne obranné moduly, ktoré dokážu detegovať a neutralizovať hrozby bez zásahu človeka. Súčasťou tejto ochrany je aj vytváranie „digitálnych etických rámcov“, ktoré majú zabezpečiť transparentnosť rozhodovacích procesov umelej inteligencie.
Do roku 2035 sa očakáva dramatický nárast kybernetických incidentov spojených s robotikou, čo núti výrobcov aj štátne orgány k budovaniu globálnych regulačných mechanizmov. Vytvára sa tak nový odbor – robotická jurisprudencia – ktorý spája technické, právne a etické aspekty autonómnych systémov.
Z dlhodobého hľadiska bude úspech implementácie humanoidných robotov závisieť od schopnosti spoločnosti vyvážiť inováciu a ochranu. Etika, právo a bezpečnosť musia tvoriť jednotný rámec, v ktorom technologický pokrok bude prebiehať zodpovedne, transparentne a v súlade s ľudskými hodnotami.
„Ak sa spoločnosť bezhlavo prispôsobí logike automatizácie, stratí nielen pracovné miesta, ale aj samotný zmysel ľudskej práce. Humanoidné systémy síce prinesú efektivitu, ale môžu oslabiť empatiu, solidaritu a prirodzený sociálny kontakt.“ uvádza Ing. Ján Bielik, majiteľ Digitálnej a marketingovej agentúry Webiano
Domácnosti, mestá a infraštruktúra
V mestskom prostredí sa humanoidné roboty stanú súčasťou smart infraštruktúry – budú slúžiť ako sprievodcovia, bezpečnostní asistenti, údržbári alebo kuriéri. Predpokladá sa, že do roku 2045 bude v Európe fungovať viac než 3 milióny verejných servisných humanoidov, čo zodpovedá hustote približne 1 robot na 200 obyvateľov v mestách nad 100-tisíc ľudí.
V domácnostiach sa očakáva rozmach tzv. osobných robotických asistentov. Ich cena v súčasnosti presahuje 50 000 EUR, no do roku 2030 by mala klesnúť pod 15 000 EUR, čo zodpovedá cene moderného automobilu.
Predikcie pre každodenný život v roku 2050:
- 50 % domácností v rozvinutých krajinách bude mať minimálne jedného robota.
- 40 % mestských služieb (upratovanie, doručovanie, údržba) bude zabezpečovať humanoidná technika.
- Zníženie dopravných incidentov o 25 % vďaka integrácii robotických systémov s dopravnou infraštruktúrou.
| Predikcia a štatistický údaj | Význam a interpretácia |
|---|---|
| 3 milióny verejných servisných humanoidov v Európe do roku 2045 (1 robot na 200 obyvateľov) | Humanoidné roboty sa stanú integrálnou súčasťou inteligentných miest. Budú vykonávať úlohy ako údržba verejných priestorov, bezpečnostné hliadky, informační sprievodcovia či kuriéri. Ich implementácia prispeje k efektívnejšiemu riadeniu mestských systémov a zníženiu nákladov na verejné služby. |
| Pokles ceny osobných robotických asistentov z 50 000 EUR na 15 000 EUR do roku 2030 | Pokrok v materiálovom inžinierstve, batériovej technológii a sériovej výrobe zníži náklady na produkciu robotov. Zníženie ceny o 70 % otvorí cestu k masovej dostupnosti osobných humanoidov v domácnostiach, podobne ako sa v minulosti rozšírili počítače či mobilné telefóny. |
| 50 % domácností v rozvinutých krajinách bude mať do roku 2050 minimálne jedného robota | Rozšírenie robotických asistentov prinesie zmenu životného štýlu. Roboty budú vykonávať domáce práce, sledovať spotrebu energie, dohliadať na bezpečnosť a starostlivosť o starších členov rodiny. Tento trend podporí demografické starnutie a zvýši dopyt po automatizovanej pomoci. |
| 40 % mestských služieb bude automatizovaných | Do roku 2050 sa očakáva, že takmer polovicu mestských činností – od čistenia ulíc po zber odpadu – zabezpečia robotické systémy. Ich prevádzka bude prepojená s mestskou dátovou sieťou (smart grid), čo umožní koordináciu v reálnom čase a optimalizáciu využitia zdrojov. |
| Zníženie dopravných incidentov o 25 % vďaka integrácii s dopravnou infraštruktúrou | Prepojenie humanoidných robotov, autonómnych vozidiel a dopravných systémov prispeje k zníženiu kolízií, efektívnejšiemu riadeniu križovatiek a rýchlejšej reakcii pri nehodách. Roboty sa môžu stať aktívnymi účastníkmi cestnej bezpečnosti – napríklad ako asistenti pri záchranných operáciách alebo koordinátori dopravy. |
Zdroj: International Federation of Robotics – World Robotics 2024, European Commission – Smart Cities Initiative, OECD – Automation and Urban Labour 2045, World Economic Forum – Future of Urban Mobility 2050, MIT Senseable City Lab – Human–Robot Integration in Urban Systems
Rozvoj humanoidných robotov v mestách a domácnostiach predstavuje jednu z najviditeľnejších foriem technologickej transformácie spoločnosti. V priebehu nasledujúcich dvoch dekád sa humanoidné roboty stanú bežnou súčasťou smart infraštruktúry, ktorá prepojí fyzický a digitálny svet.
V mestskom prostredí budú roboty pôsobiť ako servisní operátori, dopravní asistenti a informační sprievodcovia. Mestá ako Tokio, Singapur či Kodaň už testujú pilotné programy, v ktorých humanoidy pomáhajú pri údržbe verejných priestranstiev, sledovaní environmentálnych ukazovateľov a kontrole bezpečnosti. Ich implementácia umožňuje znížiť prevádzkové náklady samospráv až o 20 – 30 %, pričom zvyšuje efektivitu vďaka 24-hodinovej dostupnosti a presnosti práce.
V domácnostiach sa rozvíja trh s osobnými robotickými asistentmi. Títo roboti zvládajú každodenné úlohy – upratovanie, varenie, podávanie liekov, starostlivosť o deti alebo domácich miláčikov. Z ekonomického hľadiska sa očakáva, že pokles ceny pod 15 000 EUR do roku 2030 umožní masové rozšírenie robotov medzi strednú triedu, čím sa vytvorí úplne nový spotrebiteľský segment – tzv. robotická domácnosť.
Z urbanistického pohľadu sa humanoidné roboty stanú kľúčovým článkom smart cities. Ich prepojenie so senzorovými sieťami, dopravnými systémami a mestským manažmentom umožní autonómnu koordináciu služieb – napríklad optimalizáciu zberu odpadu podľa zaplnenosti kontajnerov alebo údržbu zelene podľa klimatických dát. Významným efektom bude aj zníženie dopravných incidentov o približne 25 %, keďže robotické systémy dokážu komunikovať s dopravnou infraštruktúrou v reálnom čase.
Z hľadiska sociológie prinesie táto transformácia zmenu v chápaní komfortu, práce a súkromia. Ľudia si zvyknú na prítomnosť robotov v domácnostiach a verejných priestoroch, čo bude mať vplyv na psychológiu spoločenského kontaktu a na vznik nových profesií v oblasti robotického manažmentu, údržby a dizajnu interakcií.
Z environmentálneho hľadiska možno očakávať významné zníženie emisií a spotreby energie, pretože robotické systémy umožnia efektívnejšie plánovanie dopravy, údržby a logistiky. Súčasne však vzniká potreba riešiť energetickú záťaž z prevádzky robotov – ich dlhodobé fungovanie bude vyžadovať integráciu obnoviteľných zdrojov a obehových systémov recyklácie komponentov.
Budúcnosť miest a domácností tak smeruje k symbiotickému modelu koexistencie človeka a stroja. Humanoidné roboty nebudú len technickou inováciou, ale aj urbanistickým a kultúrnym fenoménom, ktorý predefinuje každodenný život, vzťah k práci aj spôsob, akým spoločnosť chápe interakciu s technológiou.
Ekologické a energetické aspekty
Humanoidné roboty si vyžadujú značnú spotrebu energie – v priemere 0,9 až 1,5 kWh na hodinu činnosti. S rastom ich počtu je preto potrebné hľadať energeticky efektívne zdroje a recyklačné systémy pre batérie.
Do roku 2040 sa očakáva 60 % zníženie energetickej náročnosti vďaka použitiu biomimetických materiálov, rekuperácie pohybu a umelej kože s piezoelektrickým efektom.
Z environmentálneho hľadiska môžu humanoidné roboty prispieť k nižším emisiám CO₂ tým, že nahradia dopravu, optimalizujú spotrebu zdrojov a znížia potrebu fyzických presunov pracovníkov.
| Údaj / Predikcia | Význam a interpretácia |
|---|---|
| Priemerná spotreba energie humanoidného robota: 0,9 – 1,5 kWh na hodinu činnosti | Spotreba energie humanoidných robotov je porovnateľná s menším domácim spotrebičom, no pri masovom nasadení miliónov jednotiek ide o významnú záťaž pre energetické siete. Pre ich dlhodobú udržateľnosť je nevyhnutné využívať obnoviteľné zdroje energie a optimalizovať napájacie systémy prostredníctvom inteligentného manažmentu spotreby. |
| Očakávané zníženie energetickej náročnosti o 60 % do roku 2040 | Technologický pokrok v oblasti materiálov a energetických obvodov umožní dramatické zlepšenie účinnosti. Použitie biomimetických materiálov (napr. syntetické svaly z polymérov), rekuperácia pohybu a umelá koža s piezoelektrickým efektom umožnia čiastočné samonabíjanie počas pohybu. Tým sa zníži energetická závislosť robotov a predĺži ich prevádzková autonómia. |
| Príspevok k zníženiu emisií CO₂ prostredníctvom optimalizácie procesov | Hoci samotní roboti spotrebúvajú energiu, ich implementácia do logistiky, dopravy a výroby umožní efektívnejšie plánovanie trás, redukciu odpadu a nižšiu potrebu fyzických presunov pracovníkov. Simulácie OECD predpokladajú zníženie emisií CO₂ v mestských oblastiach o 15 – 20 % do roku 2040. |
| Rozvoj recyklačných a obehových systémov pre batérie | Masové nasadenie humanoidov bude vyžadovať nové modely recyklácie lítiovo-iónových a tuhých batérií. Očakáva sa rozšírenie uzavretých obehov výroby, kde sa viac ako 80 % materiálov (lítium, nikel, meď) bude opätovne využívať. Tým sa zníži environmentálna stopa a spotreba ťažko dostupných surovín. |
Zdroj: OECD – Sustainable Automation Report 2040, World Robotics Energy Study 2024, European Commission – Battery Regulation and Circular Economy Initiative, MIT Energy Initiative – Biomimetic Materials for Robotic Efficiency, International Federation of Robotics – Environmental Impact of Robotics 2023
Energetická efektívnosť a environmentálna udržateľnosť sa stávajú kľúčovými kritériami pri vývoji humanoidných robotov. Ich priemerná spotreba energie sa pohybuje v rozmedzí 0,9 až 1,5 kWh za hodinu činnosti, čo pri nepretržitej prevádzke a masovom nasadení predstavuje značné množstvo elektriny. Ak by napríklad v roku 2050 fungovalo 50 miliónov humanoidných robotov, ich celková ročná spotreba by mohla prekročiť 600 TWh, čo je porovnateľné so súčasnou ročnou spotrebou elektriny vo Francúzsku.
Z tohto dôvodu sa technologický vývoj zameriava na zníženie energetickej náročnosti až o 60 % do roku 2040. Kľúčovú úlohu pritom zohrávajú biomimetické materiály, ktoré napodobňujú vlastnosti živých tkanív. Umelé svaly z elektroaktívnych polymérov spotrebujú menej energie a umožňujú plynulejšie pohyby. Rekuperácia pohybu (podobná princípu brzdovej rekuperácie v elektromobiloch) premieňa kinetickú energiu späť na elektrickú, zatiaľ čo piezoelektrická koža generuje energiu z dotyku a tlaku.
Z environmentálneho hľadiska majú humanoidné roboty duálny dopad. Na jednej strane zvyšujú spotrebu elektrickej energie, no na druhej strane umožňujú systémové zníženie emisií CO₂ prostredníctvom optimalizácie procesov. V logistike dokážu znížiť počet transportných jázd, v priemysle minimalizujú odpad a vo verejných službách optimalizujú spotrebu zdrojov podľa aktuálnych potrieb.
Veľkým environmentálnym problémom budúcnosti bude recyklácia batérií a elektronických komponentov. Európska únia už zavádza prísne regulácie (napr. EU Battery Regulation 2023), ktoré vyžadujú vysokú mieru spätného zberu a opätovného použitia strategických surovín. Očakáva sa vznik uzavretých výrobných cyklov, v ktorých sa viac než 80 % materiálov z vyradených robotov zrecykluje a znovu využije.
V širšom kontexte môžu humanoidné roboty prispieť k ekologickému riadeniu mestských ekosystémov. Ich schopnosť analyzovať spotrebu energie, predpovedať preťaženie siete a optimalizovať distribúciu zdrojov v reálnom čase z nich robí súčasť budúcich energeticky inteligentných miest.
Cieľom nie je len udržať technologický pokrok, ale vytvoriť rovnováhu medzi rozvojom a udržateľnosťou – tak, aby robotická revolúcia neprinášala len efektivitu, ale aj ekologickú zodpovednosť.
Zhodnotenie najväčšej prichádzajúcej civilizačnej zmeny
Humanoidné roboty prinesú najväčšiu civilizačnú zmenu od priemyselnej revolúcie. Do polovice 21. storočia sa stanú integrálnou súčasťou výroby, zdravotníctva, domácností aj verejných služieb. Ich prínos možno kvantifikovať ako rast globálneho HDP o viac než 15 biliónov amerických dolárov, nahradenie až 40 % manuálnych činností a vytvorenie státisícov nových profesií.
Budúcnosť však závisí od spôsobu, akým spoločnosť dokáže integrovať technológiu bez straty ľudskej hodnoty. Ak sa humanoidné systémy využijú ako partneri človeka, nie jeho náhrady, môžu priniesť rovnováhu medzi automatizáciou a humanizmom. Humanoidné roboty tak nebudú symbolom odcudzenia, ale rozšírením ľudskej prítomnosti – fyzicky, intelektuálne aj eticky.
„Humanoidné roboty stoja na prahu najväčšej civilizačnej zmeny od priemyselnej revolúcie. Ich rozšírenie v priemysle, zdravotníctve aj každodennom živote zmení nielen spôsob práce, ale aj samotné chápanie ľudskej existencie. Ak sa táto technológia implementuje bez dôrazu na etiku, hrozí strata ľudskej hodnoty a sociálnej rovnováhy. Ak však zostane človek jej centrom, môže vzniknúť nová harmónia medzi automatizáciou a humanizmom – svet, v ktorom sa stroj stane rozšírením ľudskej prítomnosti, nie jej konkurenciou.“ uvádza Ing. Ján Bielik, majiteľ Digitálnej a marketingovej agentúry Webiano
Zoznam použitých skratiek
| Skratka | Vysvetlenie pojmu |
|---|---|
| AI | Artificial Intelligence – umelá inteligencia |
| CAGR | Compound Annual Growth Rate – zložená ročná miera rastu |
| CO₂ | Oxid uhličitý |
| EU | Európska únia |
| ISO | International Organization for Standardization – Medzinárodná organizácia pre normalizáciu |
| PwC | PricewaterhouseCoopers – globálna poradenská spoločnosť |
| USD | United States Dollar – americký dolár |
Zoznam použitých zdrojov
- Morgan Stanley. Humanoid Robot Market Outlook 2024. New York, 2024.
- PwC. Will Robots Really Steal Our Jobs? London, 2023.
- World Robotics Report. Robotics 2024 – IFR Annual Statistical Report. Frankfurt am Main: International Federation of Robotics, 2024.
- Bain & Company. Humanoid Robots at Work: What Executives Need to Know. Boston, 2024.
- Markets & Markets. Humanoid Robot Market by Component, Motion Type, Application and Region – Global Forecast to 2030. Pune, 2024.
- Pew Research Center. Public Views on Artificial Intelligence and Robotics. Washington D.C., 2024.
- European Commission. AI Act and Ethical Guidelines for Robotics. Brussels, 2023.
- MIT Sloan Management Review. Measuring the Real Impact of Robots on Jobs. Cambridge (MA), 2024.
- Agility Robotics. Digit Technical White Paper. Corvallis, 2023.
- Boston Dynamics. Atlas and the Future of Humanoid Robotics. Waltham, 2024.
- Tesla Inc. Optimus Development Update 2025. Palo Alto, 2025.
- Figure AI. Figure 01 – Human-Centric Robotics for Industry. San Francisco, 2024.
- ISO. ISO 13482: Safety Requirements for Personal Care Robots. Geneva, 2023.
- Oxford Economics. How Robots Change the World: Global Workforce Transformation 2030. Oxford, 2023.
- World Economic Forum. Future of Jobs Report 2025. Geneva, 2025.
- IEEE Spectrum. Humanoid Robotics: Design, Control, and Society. New York, 2024.
- Nature Machine Intelligence. Ethical Dimensions of Human–Robot Interaction. London, 2023.
Poznámka o terminológii a významovej zhode
V tomto článku sa používa terminológia z oblasti robotiky, umelej inteligencie a automatizácie, pričom jednotlivé pojmy sa môžu v literatúre alebo v praxi uvádzať pod rôznymi označeniami. Nasledujúce výrazy sa v texte považujú za významovo zhodné a označujú rovnaké alebo ekvivalentné kategórie technológií:
humanoidný robot = humanoid = antropomorfný robot = robot s ľudskou formou = human-like robot = humanoid robot
umelá inteligencia = AI = artificial intelligence = strojové učenie = machine learning (v širšom zmysle)
robotická asistencia = asistívna robotika = servisná robotika = personal care robotics
kybernetická bezpečnosť = cybersecurity = informačná bezpečnosť autonómnych systémov
robotická ekonomika = automatizovaná ekonomika = post-priemyselná robotická ekonomika
energetická efektívnosť robotov = energetická hospodárnosť autonómnych systémov = low-power robotic operation
V texte je jednotne používaný pojem humanoidný robot ako základný označovací termín pre všetky typy robotických systémov s ľudským vzhľadom, schopnosťou pohybu a sociálnej interakcie.